LA  CIGALO  ET  LA  FOURNIGO

 

Parodie patoise de la fable de La  Fontaine.

par Antoine Bigot

 

Y'a moun cousin Tiblo Guèto

Savès ? lou qué resto ou Claou ;

L'aoutre soir, véngu'à l'oustaou :

Es pér aqui'n paou pouèto...

S'assétè ou cantoun dou fiò.

Pér nous ésclarci la visto,

Moustéjavian quaouqui cò ;

Ma fénno éndourmié soun misto,

Yiou fumavo moun brulò.

La véyado éro agréablo

Car non mouquavian  souvèn...

« Foou qué té conte uno fablo

Sou-dis moun cousin . » - Tan bèn,

Mai qué dure pa longtèm.

Ma fénno mé régardavo

Embé d'yeul mita bara,

Badayavo et roundinavo :

« Es tar, foou s'ana coucha! »

-Tantiya qué Tiblo-Guèto,

Qu'èro déjà dré, s'assèto.

Après agudre toussi,

Escoula soun gò, 'scupi,

Fréta si bouco, - san rire

Countè cé qué voou vou dire :

- La Cigalo, ou sourél vïou,

Avié canta tou l'estïou ;

Mai ségué bèn badinado

Quan vénguèroun li jalado :

Yé réstavo papu rèn

Pér métre souto sa dèn.

Vaï trouva din sa cassino

La Fournigo, sa vésino,

En yé disèn : Bayo-mé,

Péchaïre ! quaouqui crousté ;

Ou bèou tèm véndraï té rèndre

Toun pan du pér dé pan tèndre.

Presto-mé quicomé, vaï,

Bèn ségu qué t'ou réndraï

La Fournigo, és pésco-mouno,

Dono pa lou lar i ca

Quan l'aoutro aguè proun parla,

La toiso et yé dis : Capouno !

Dé qué fasiès din l'éstïou,

Assétado sus toun quïou ?

- A sis yeul mandan soun alo,

Euh ! yé réspon la Cigalo,

Gneuch et jour, d'amoun, d'aval,

Parlan pér réspé, cantave…

- Cantaves, yiou travayave :

Eh bèn! yiou, faï d'éntréchal !

Save pas léji, mai crése

Qué cé què vous aï counta

Es pa Jamaï arriva...

Qué lou diable mé désgrése

Sé jamaï bestio a parla !

Mai tout acô nou faï veire

Qué y'a toujour dé savan

Qué voudrien nou faïre creire

Qu'un poilo es uno sartan,

Et qué cé qu'és négre és blan.

Foutraou ! nou fan la moralo ;

Nou disoun qué la Cigalo

Déou pa canta diii l'éstïou...

 - Sacrébïou !

Digas-mé dé qué pò faïre ?

Gachas, mé donoun la maïre

Quan lis éntènde parla

En disèn : Foou travaya ;

Lou traval sourtis d'afaïre.

 - Oï, mai restoun san rèn faïre..

. Bando dé rascas, sufi

Qué chimaroun dé papi,

Crésoun dé faïre marmando !

 Yiou, ma scienço és pa grando ;

Mai, ma fé ! n'én save proun.

Rise, én vésèn dé coudoun

Qué sé donoun tan dé péno,

Qué sé sécoun li poumoun

Pér saoupre dé qué ?... Lou noum

Dou maçoun

Qué bastiguè lis Arèno  !

Gachas, én fé dé savan,

Parlas-mé di rachalan.

Naoutri, pétar dé sor ! éscrivèn sus la tèro

Embé nosti béchar, dé famous caratèro.

Fasèn la grosso, és vraï ; mais nosto plumo, oumèn,

Dono dé pan pér l'ome, et pér l'ase dé brén

Crése qu'és pa bésoun d'agudre fa si classo

Per foïre uno oulivédo et pér manja sa biasso.

Travayén, faguén bèn, simén quaouqui bouyon,

Et piei, vosti savan, soun .. mé taïse, gna proun.

 

Antoine Bigot




> Contact Webmaster